Na západe nič nového – Erich Maria Remarque: audio zhrnutie a rozbor

Študijné audio zhrnutie a rozbor románu Na západe nič nového (Erich Maria Remarque). Spracovanie vysvetľuje dej, postavy, kompozíciu, témy, symboly, jazyk a súvislosti dôležité pre maturitu.

30 min Slovensky

O diele

Román Na západe nič nového, ktorého autorom je Erich Maria Remarque, patrí k zásadným dielam medzivojnovej európskej prózy. Je to epický protivojnový román spájaný s novou vecnosťou: vecným a civilným spôsobom zachytáva skúsenosť mladých nemeckých vojakov na západnom fronte prvej svetovej vojny a narúša predstavu vojny ako priestoru slávy a hrdinstva.

Ústrednou situáciou je rozpad sveta generácie, ktorá odišla zo školy priamo do zákopov. Paul Bäumer a jeho druhovia čelia nielen fyzickému ohrozeniu, ale aj strate istôt, budúcnosti a schopnosti zaradiť sa späť do civilného života; proti oficiálnym frázam o vlastenectve stojí ich bezprostredná skúsenosť strachu, hladu, smrti a kamarátstva.

Publikácia AudioPrep prináša ucelené študijné zhrnutie a literárny rozbor románu. Sústreďuje sa na dejovú líniu, rozprávača, postavy, kompozíciu, čas a priestor, hlavné témy, symbolické motívy, jazykové prostriedky i historický a literárny kontext, pričom odlišuje text románu od jeho filmových adaptácií.

Spracovanie je určené na zopakovanie učiva, prípravu na rozbor ukážky aj na ústnu maturitnú odpoveď. Pomáha presne pomenovať žáner a smer, oddeliť tému od hlavnej myšlienky, vysvetliť funkciu použitých prostriedkov a opierať interpretáciu o konkrétne situácie z diela.

Cena: 4,90 €

Dostupné zľavy a promo kódy sa uplatnia v košíku. Konečná cena sa zobrazí pred platbou.

Literárne zaradenie

Literárne obdobie
medzivojnová európska literatúra
Literárny smer
realistická protivojnová próza v kontexte novej vecnosti (Neue Sachlichkeit)
Literárny druh
epika
Žáner
vojnový román s výrazným protivojnovým a psychologickým zameraním

Dej v skratke

Paul Bäumer a jeho spolužiaci sa pod vplyvom vlasteneckých prejavov učiteľa Kantorka dobrovoľne prihlásia do nemeckej armády. Tvrdý výcvik, ktorý vedie malicherný Himmelstoß, ich zbaví školských predstáv o autorite a po príchode na západný front rýchlo spoznajú skutočnosť zákopovej vojny. Paul sa zblíži najmä so skúseným Stanislausom Katczinským, ktorý mladších vojakov učí prakticky prežiť. Smrť zraneného Franza Kemmericha a odovzdávanie jeho čižiem ukážu, ako vojna premieňa ľudský život na spotrebný materiál. Počas ostreľovania, plynových útokov a bojov sa Paulova rota opakovane zmenšuje. Krátke chvíle odpočinku, jedla a družnosti iba zvýrazňujú návrat k násiliu. Keď Paul dostane dovolenku, doma sa cíti odcudzený: civilisti hovoria o vojne abstraktne, jeho staré knihy a plány mu už nič nehovoria a chorú matku nedokáže zbaviť obáv. V zázemí pri ruských zajatcoch si uvedomuje, že z ľudí urobili nepriateľov najmä štáty a rozkazy. Po návrate na front Paul pri hliadke uviazne v kráteri a v sebaobrane smrteľne zraní francúzskeho vojaka Gérarda Duvala. Dlhé hodiny sleduje jeho umieranie, zisťuje jeho meno a povolanie a prežíva vinu, pretože za označením nepriateľ spozná konkrétneho človeka. Neskôr je Paul spolu s Albertom Kroppom zranený a obaja sa dostanú do nemocnice; Kroppovi amputujú nohu, kým Paul sa po zotavení vracia k jednotke. V poslednom období vojny sa nemecké zásobovanie aj morálka rozpadávajú. Detering dezertuje a je zadržaný, ďalší Paulovi druhovia postupne zomierajú a napokon je zasiahnutý aj Kat. Paul ho nesie k ošetrovni, no až tam zistí, že úlomok zranil Kata smrteľne. Paul prichádza o väčšinu najbližších druhov, po Katovej smrti stráca poslednú bezprostrednú oporu a nevie si predstaviť povojnovú budúcnosť. V októbri 1918 zahynie v deň, ktorý je na fronte nezvyčajne pokojný; strohé vojenské hlásenie oznamuje, že na západe nič nového, čím román uzatvára ostrý kontrast medzi jedinečným ľudským životom a anonymným jazykom vojny.

Rozprávač

Prevažnú časť románu rozpráva Paul Bäumer ako autodiegetický ja-rozprávač, teda hlavná postava vlastného príbehu. Jeho obmedzená perspektíva nesprostredkúva strategický obraz vojny, ale telesnú skúsenosť zákopu, úzkosť, spomienky a postupné psychické otupenie. Pásmo rozprávača sa prelína s dialógmi, vnútornými monológmi a úvahami, pričom zámeno my často rozširuje Paulovu skúsenosť na osud celej generácie. V závere po Paulovej smrti hlas prechádza do vecného rozprávania v tretej osobe a napodobňuje odstup vojenského hlásenia; táto zmena zosilňuje iróniu titulu a ukazuje, ako systém vymazáva jednotlivca.

Hlavné postavy

  • Paul Bäumer: Mladý nemecký vojak, hlavná postava a rozprávač. Zo školáka presvedčeného vlasteneckou rétorikou sa stáva skúsený frontový vojak, ktorý prežíva odcudzenie, vinu aj stratu budúcnosti, no napriek otupeniu si zachováva schopnosť súcitu.
  • Stanislaus Katczinsky (Kat): Starší, mimoriadne praktický a vynaliezavý vojak, Paulov mentor a najbližší priateľ. Vie zohnať jedlo, rozpoznať nebezpečenstvo a vytvára pocit bezpečia; jeho smrť znamená pre Paula poslednú veľkú stratu opory.
  • Albert Kropp: Paulov spolužiak a jeden z najrozumnejších členov skupiny. Kriticky uvažuje o vojne a autorite; po zranení a amputácii nohy stelesňuje trvalé telesné následky vojny aj neistotu návratu do civilného života.
  • Müller: Paulov spolužiak, vecný a praktický vojak, ktorý si ešte nosí školské učebnice a premýšľa o skúškach. Preberie Kemmerichove čižmy a neskôr sám zomiera, čím sa motív obuvi mení na znak neosobného kolobehu smrti.
  • Tjaden: Paulov druh z roty, bývalý zámočník s veľkou chuťou do jedla a prudkým odporom k Himmelstoßovi. Jeho humor, vzdor a sústredenie na základné potreby predstavujú jeden zo spôsobov psychického prežitia.
  • Haie Westhus: Silný mladý vojak, pred vojnou kopáč rašeliny. Armádu chvíľami vníma aj ako možné povolanie, no jeho smrť odhaľuje iluzórnosť predstavy, že vojenský poriadok môže človeku zabezpečiť stabilnú budúcnosť.
  • Leer: Paulov spolužiak, inteligentný a sebavedomý člen skupiny. Jeho vitalita a záujem o ženy kontrastujú s prostredím frontu; ani on však neunikne postupnému zániku Paulovej generácie.
  • Detering: Sedliak silne pripútaný k hospodárstvu, rodine a zvieratám. Utrpenie koní v ňom vyvoláva odpor a túžba po domove ho privedie k dezercii, po ktorej je zadržaný.
  • Franz Kemmerich: Paulov spolužiak, ktorý po amputácii nohy zomiera na začiatku románu. Jeho pomalé umieranie a spor o kvalitné čižmy dávajú vojne konkrétnu ľudskú tvár a zároveň ukazujú, ako núdza deformuje hodnoty preživších.
  • Kantorek: Triedny učiteľ, ktorý žiakov presviedča, aby sa prihlásili do armády. Zastupuje pohodlnú vlasteneckú rétoriku civilného zázemia a autoritu bez osobnej skúsenosti s dôsledkami vlastných slov.
  • Himmelstoß: Bývalý poštár a výcvikový poddôstojník, ktorý zneužíva moc na ponižovanie regrútov. Na fronte sa jeho formálna autorita relativizuje a postava ukazuje, ako vojenský systém podporuje šikanu, no zároveň môže konfrontovať človeka s vlastným strachom.
  • Gérard Duval: Francúzsky vojak a tlačiar, ktorého Paul smrteľne zraní v kráteri. Jeho osobné údaje a rodina rozbijú abstraktný obraz nepriateľa a vyvolajú v Paulovi hlbokú vinu.
  • Paulova matka: Ťažko chorá žena, ku ktorej má Paul najhlbší vzťah v rodine. Jej tichá starostlivosť pripomína stratený domov, no Paulova neschopnosť hovoriť o fronte ukazuje, ako vojna narušila aj najbližšie vzťahy.
  • Mittelstädt: Paulov bývalý spolužiak, ktorý v zázemí cvičí Kantorka po jeho povolaní do domobrany. Obrátenie rolí vytvára satirickú odplatu a odhaľuje prázdnotu učiteľových predvojnových fráz.

Kompozícia

Vonkajšiu kompozíciu tvorí dvanásť kapitol. Dej je prevažne chronologický a sleduje približne posledné dva roky vojny; Paulov životný oblúk sa rozvíja prostredníctvom epizodického radenia frontových bojov, oddychu v tyle, dovolenky doma, pobytu vo výcvikovom priestore a liečenia v nemocnici. Medzi akčné výjavy sú vložené retrospektívy a reflexívne pasáže, ktoré vysvetľujú premeny Paulovho myslenia. Striedanie krátkeho bezpečia s návratom do zákopov vytvára rytmus nádeje a jej opakovaného zrušenia. Vnútornú gradáciu zabezpečuje ubúdanie členov skupiny a Paulovo rastúce odcudzenie; záver náhle preruší jeho rozprávanie neosobným hlásením, ktoré kompozične uzatvára román a významovo aktivuje jeho titul.

Čas a priestor

Dej sa odohráva približne od roku 1916 do októbra 1918, teda v záverečnej fáze prvej svetovej vojny. Hlavným priestorom je bližšie neurčený úsek západného frontu: zákopy, územie nikoho, kryty, poľné tábory a dediny v bojovej zóne. Dej sa presúva aj do nemeckého zázemia, Paulovho rodného mesta, výcvikového priestoru pri tábore ruských zajatcov a vojenskej nemocnice. Neurčitosť miest zovšeobecňuje skúsenosť vojakov. Front funguje ako uzavretý svet riadený inštinktom prežitia, zem je zároveň úkrytom aj budúcim hrobom a domov, ktorý by mal znamenať bezpečie, sa pre Paula mení na priestor odcudzenia.

Hlavná myšlienka

Moderná vojna ničí nielen telá, ale aj identitu, vzťahy a budúcnosť celej generácie, preto ju vlastenecké frázy ani predstavy o hrdinstve nemôžu morálne ospravedlniť.

Témy

  • Nezmyselnosť a brutalita vojny: Boje prinášajú obrovské straty bez zrozumiteľného výsledku; jednotlivci nepoznajú strategický zmysel operácií a sú vystavení mechanickej sile delostrelectva, plynu a rozkazov.
  • Stratená generácia: Paulovi rovesníci opustili školu skôr, než si vytvorili povolanie, hodnoty a dospelú identitu. Aj tí, ktorí prežijú, sa obávajú, že už nebudú patriť do mierového sveta.
  • Kamarátstvo a solidarita: Vzťahy medzi vojakmi nahrádzajú rodinu a pomáhajú znášať strach, hlad i smrť. Katova starostlivosť a spoločné drobné radosti ukazujú, že blízkosť je jednou z posledných obrán proti odľudšteniu.
  • Odcudzenie od civilného života: Paulova dovolenka odhaľuje priepasť medzi skúsenosťou frontu a predstavami ľudí doma. Staré knihy, rozhovory aj rodinné prostredie zostávajú známe navonok, ale stratili preňho pôvodný význam.
  • Propaganda a zlyhanie autorít: Kantorek a Himmelstoß predstavujú dva typy moci: ideologické presviedčanie a každodenné ponižovanie. Román ich konfrontuje s praktickou pravdou frontu a spochybňuje poslušnosť založenú iba na funkcii či uniforme.
  • Dehumanizácia a zápas o súcit: Vojaci sa musia otupiť a reagovať inštinktívne, aby prežili, no stretnutie s Duvalom, ruskými zajatcami či trpiacimi koňmi obnovuje vedomie spoločnej zraniteľnosti.
  • Telesnosť, hlad a smrť: Rozprávanie opakovane zdôrazňuje jedlo, spánok, zranenia a telesné potreby. Tým ruší abstraktný obraz vojny a ukazuje človeka zredukovaného na boj o základné prežitie.

Symboly

  • Zem: Vojaci sa k nej pri ostreľovaní pritláčajú ako k ochrannej matke, no tá istá zem prijíma mŕtvych. Spája bezpečie, pudové prežitie a neustálu blízkosť hrobu.
  • Kemmerichove čižmy: Kvalitná obuv prechádza od umierajúceho k ďalším vojakom a má väčšiu praktickú životnosť než jej majitelia. Motív odhaľuje núdzu, otupenie aj premenu človeka na nahraditeľnú položku.
  • Jedlo: Jedlo je základnou mierou bezpečia a spravodlivosti, ale aj príležitosťou na družnosť. Hostiny v zázemí vytvárajú krátku ilúziu normálneho života, ktorú front vzápätí ruší.
  • Trpiace kone: Ich zranenia ukazujú nevinné utrpenie bytostí, ktoré nerozumejú ľudskému konfliktu. Motív odstraňuje z vojny posledný náznak hrdinskej vznešenosti.
  • Kráter s Gérardom Duvalom: Uzavretý priestor prinúti Paula zostať tvárou v tvár človeku, ktorého zranil. Z abstraktného nepriateľa sa stáva jednotlivec s menom, povolaním a rodinou.
  • Hlásenie „na západe nič nového“: Úradná formula označí pokojný deň, hoci práve vtedy zomrie Paul. Symbolizuje byrokratický odstup, ktorý vymazáva jedinečnosť ľudského života a premieňa smrť na bezvýznamný údaj.

Jazyk a štýl

Jazyk románu je prevažne jasný, úsporný a konkrétny, čím sa približuje estetike novej vecnosti a vytvára dojem bezprostredného svedectva bez hrdinského pátosu. Hovorová vojenská slovná zásoba, slang, drsné výrazy a praktické dialógy charakterizujú prostredie roty a súčasne odhaľujú, ako si vojaci humorom a vecnosťou chránia psychiku. V bojových scénach prevládajú krátke vety, parataxa, elipsy a rýchle zmyslové vnemy; syntax tak napodobňuje chaos, prerušované vnímanie a pudové reakcie tela. Dlhšie vnútorné monológy a úvahy spomaľujú tempo pri témach viny, domova a budúcnosti. Kontrasty frontu a zázemia, života a predmetov, ticha a výbuchov odhaľujú rozpor medzi propagandou a skutočnosťou. Metafory, personifikácie a opakované motívy zeme, jedla či obuvi nezjemňujú násilie, ale dávajú konkrétnym veciam existenciálny význam. Striedanie zámen ja a my spája osobnú výpoveď s generačnou skúsenosťou a neosobný záver v tretej osobe završuje proces odľudštenia.

Autor a historický kontext

Erich Maria Remarque bol účastníkom prvej svetovej vojny a bol na fronte zranený, no Na západe nič nového nie je memoár ani presný záznam jednej jednotky; ide o umeleckú fikciu, ktorá jednotlivé skúsenosti zovšeobecňuje. Text vychádzal na pokračovanie v roku 1928 a knižne vyšiel v roku 1929 v prostredí Weimarskej republiky, keď sa v Nemecku viedol spor o význam vojny a o obraz frontového vojaka. Román sa svojou civilnosťou, konkrétnosťou a odmietaním pátosu približuje novej vecnosti a patrí k najznámejším dielam medzivojnovej protivojnovej prózy. Medzinárodný úspech sprevádzali ostré útoky nacionalistov a nacistov, pretože dielo odporovalo heroizujúcemu výkladu vojny; Remarquove knihy boli v nacistickom Nemecku zakazované a pálené. Trvalý význam románu spočíva v tom, že skúsenosť nemeckých vojakov premieňa na všeobecnú výpoveď o mechanizmoch modernej vojny, strate generácie a zodpovednosti autorít.

Príprava na maturitu

Osnova ústnej odpovede

  • Predstavte presný názov diela a autora a zaraďte román do medzivojnovej európskej literatúry.
  • Určte literárny druh, žáner a vzťah k novej vecnosti; vysvetlite, prečo ide o protivojnový román.
  • Uveďte historický kontext prvej svetovej vojny, Weimarskej republiky a sporu o obraz frontového vojaka.
  • Stručne zhrňte dej od dobrovoľného nástupu spolužiakov do armády po Paulovu smrť a záverečné hlásenie.
  • Charakterizujte Paula, Kata, Kroppa a postavy autorít; vysvetlite, ako ich vzťahy nesú význam diela.
  • Rozoberte autodiegetického ja-rozprávača, generačné my a zmenu rozprávačskej perspektívy v závere.
  • Vysvetlite epizodickú kompozíciu, časové rozpätie a kontrast priestorov frontu, zázemia, domova a nemocnice.
  • Oddeľte témy vojny, kamarátstva a odcudzenia od hlavnej myšlienky o zničení budúcnosti celej generácie.
  • Analyzujte funkciu úsporného jazyka, krátkej syntaxe, kontrastov a symbolických motívov zeme, čižiem a úradného hlásenia.

Kľúčové pojmy

  • Protivojnový román – žáner, ktorý neoslavuje boj, ale odhaľuje fyzické, psychické a morálne dôsledky vojny.
  • Stratená generácia – mladí ľudia pripravení vojnou o prirodzený prechod zo školy do dospelého života.
  • Nová vecnosť – medzivojnová tendencia k civilnému, konkrétnemu a nepátosovému zobrazovaniu skutočnosti.
  • Autodiegetický rozprávač – rozprávač, ktorý je zároveň hlavnou postavou príbehu; v románe ním je Paul.
  • Epizodická kompozícia – Paulov životný oblúk vzniká spojením relatívne samostatných frontových a zázemných situácií.
  • Kontrast front – zázemie – protiklad priamej skúsenosti vojakov a abstraktných predstáv civilistov.
  • Dehumanizácia – proces, pri ktorom vojenský systém redukuje ľudí na telá, čísla a nahraditeľné funkcie.
  • Irónia titulu – pokojné vojenské hlásenie zakrýva smrť jednotlivca a odhaľuje necitlivosť úradného jazyka.

Maturitné otázky

Ako rozprávačská perspektíva formuje protivojnové vyznenie románu?

  • Paul je autodiegetický ja-rozprávač s obmedzeným pohľadom obyčajného vojaka, nie veliteľa ani historika.
  • Telesné vnemy, strach a vnútorné monológy približujú psychickú cenu vojny bez heroického odstupu.
  • Zámeno my rozširuje individuálnu skúsenosť na osud celej generácie.
  • Prechod do tretej osoby po Paulovej smrti napodobňuje necitlivý odstup vojenského hlásenia.

Porovnajte Katczinského a Kantorka ako dva typy autority.

  • Kat získava prirodzenú autoritu skúsenosťou, starostlivosťou a schopnosťou chrániť druhých.
  • Kantorek pôsobí autoritou funkcie a vlasteneckej rétoriky, no nenesie bezprostredné následky svojich slov.
  • Kontrast odlišuje praktickú solidaritu od ideologického nátlaku.
  • Katova smrť ničí Paulovu osobnú oporu, kým Kantorkovo poníženie v domobrane odhaľuje prázdnotu jeho fráz.

Ktorými znakmi sa štýl románu približuje novej vecnosti?

  • Používa civilnú, konkrétnu slovnú zásobu a odmieta ozdobný hrdinský pátos.
  • Krátke parataktické vety a zmyslové detaily sprostredkujú boj ako bezprostrednú telesnú skúsenosť.
  • Hovorový register a vojenský slang vytvárajú sociálnu aj situačnú autentickosť.
  • Reflexívne pasáže ukazujú, že vecnosť nie je chladná neutralita, ale prostriedok silnej protivojnovej výpovede.

Ako kompozícia zobrazuje postupný rozpad Paulovej generácie?

  • Epizódy bojov a oddychu sa opakujú bez trvalého posunu k zmysluplnému cieľu.
  • Počet členov skupiny sa postupne zmenšuje a každá strata oslabuje Paulove väzby.
  • Dovolenka a nemocnica rozširujú obraz škôd z bojiska na civilný a povojnový život.
  • Záverečné prerušenie Paulovho hlasu formálne dokončuje jeho vymazanie zo sveta.

Interpretujte scénu Paula s Gérardom Duvalom v kráteri.

  • Bezprostredný boj prinúti Paula konať inštinktívne, no dlhé umieranie mu nedovolí zostať citovo otupený.
  • Meno, povolanie a rodina menia anonymného nepriateľa na konkrétneho človeka.
  • Paulova vina ukazuje rozpor medzi vojenským príkazom prežiť a individuálnym morálnym vedomím.
  • Scéna presúva zodpovednosť od osobnej nenávisti k systému, ktorý obyčajných ľudí postavil proti sebe.

Časté chyby

  • Označiť dielo za autobiografické pamäti; Remarque čerpal z vojnovej skúsenosti, ale vytvoril románovú fikciu s fiktívnym rozprávačom.
  • Miešať dej románu s filmom z roku 2022, najmä dopĺňať líniu rokovaní o prímerí a udalosti vytvorené pre adaptáciu.
  • Tvrdiť, že Paul v románe zomrie pri chytaní motýľa; tento obraz patrí k filmovému spracovaniu, nie k záveru knihy.
  • Uviesť ako hlavnú myšlienku iba tému vojny; treba formulovať, čo román tvrdí o jej vplyve na človeka a generáciu.
  • Vysvetliť názov iba doslovne ako správu o pokoji; jeho irónia spočíva v tom, že úradné hlásenie zneviditeľní Paulovu smrť.

Čo nájdeš v audio zhrnutí

  • Úplný a chronologicky zrozumiteľný súhrn deja vrátane záveru.
  • Presné zaradenie diela do medzivojnovej literatúry, epiky a protivojnovej prózy.
  • Charakteristiku Paula, Kata, spolužiakov aj predstaviteľov autority.
  • Rozbor ja-rozprávača, epizodickej kompozície a kontrastu frontu so zázemím.
  • Oddelenie hlavných tém od hlavnej myšlienky a autorského postoja.
  • Výklad symbolických motívov zeme, čižiem, jedla, koní a záverečného hlásenia.
  • Vysvetlenie funkcie hovorového registra, krátkej syntaxe, kontrastov a vnútorných monológov.
  • Maturitnú osnovu, kľúčové pojmy, modelové otázky a upozornenia na zámeny s filmovými adaptáciami.

Je to plná audiokniha?

Táto publikácia je originálne študijné audio zhrnutie a literárny rozbor. Neobsahuje úplné znenie románu, jeho kompletné načítanie ani dramatizáciu a nenahrádza čítanie pôvodného diela; slúži na pochopenie, opakovanie a prípravu na školský rozbor.

Časté otázky

Obsahuje spracovanie spoilery?

Áno. Súhrn sleduje celý dej vrátane úmrtí postáv a záverečnej pointy, preto je vhodný najmä po prečítaní diela alebo pri cielenej príprave na skúšku.

Zameriava sa publikácia na román alebo na filmové adaptácie?

Predmetom rozboru je výlučne román Na západe nič nového. Filmové verzie sa spomínajú iba tam, kde treba upozorniť na časté zámeny deja.

Prečo sú jedlo, spánok a obuv v románe také výrazné?

Zdôrazňujú, že front redukuje život na základné telesné potreby. Zároveň ukazujú solidaritu vojakov aj krutú praktickosť prostredia, v ktorom predmety často prežijú svojich majiteľov.

Je Paul Bäumer vykreslený ako klasický vojnový hrdina?

Nie. Je to citlivý a premýšľajúci obyčajný vojak, ktorého cieľom je prežiť a zachovať si zvyšok ľudskosti, nie získať slávu alebo potvrdiť vlastenecký mýtus.

Prečo je Paulova dovolenka doma dôležitá?

Ukazuje, že vojna pokračuje aj mimo bojiska v podobe psychického odcudzenia. Paul už nerozumie civilným rozhovorom ani vlastnému predvojnovému ja a nedokáže blízkym odovzdať svoju skúsenosť.

Na aké školské úlohy sa spracovanie hodí?

Pomáha pri ústnej maturitnej odpovedi, rozbore ukážky, charakteristike postáv, vysvetlení literárneho kontextu aj pri porovnávaní protivojnových diel.

Dodatočné informácie

Celková dĺžka
30 min
Vydanie
2026-07-19
Jazyk nahrávky
Slovensky
Typ obsahu
Študijné audio zhrnutie a literárny rozbor
Spôsob prístupu
Online cez používateľský účet AudioPrep
Autor diela
Erich Maria Remarque
Spracoval/a
Peter Parničan
Odborne skontroloval/a
Denisa Svrčeková
Zdroj
Remarque, Erich Maria: Im Westen nichts Neues. Erich Maria Remarque-Friedenszentrum: Im Westen nichts Neues. United States Holocaust Memorial Museum, Holocaust Encyclopedia: Erich Maria Remarque: In Depth.